Čo je skutočný domov a prečo ho necítime v každom dome?
BLOG I RB Reality
V tomto článku sa pozrieme na domov ako na priestor, ktorý nesie hodnoty, príbehy a pamäť na miesta, kde veci majú svoj význam a kde dom nevzniká podľa trendov, ale z pocitu, že niekam patríme.
Pred Vianocami sa veci spomaľujú. Aspoň na chvíľu. A práve vtedy sa začnú ozývať otázky, ktoré počas roka často prekričíme povinnosťami. Čo je pre mňa domov? Prečo sa niekde cítim „doma“ a inde nie, hoci je všetko nové, pekné a dokonalé?
Moja cesta k nehnuteľnostiam nezačala predajom
Hoci dnes pôsobím ako realitná maklérka, moja cesta k domom a bytom nezačala číslami, zmluvami ani trhom. Začala tichšie. A oveľa osobnejšie. Začala láskou k interiérom. K drevu, ktoré nesie stopu rúk. K starým kusom nábytku, ktoré už niekto považoval za nepotrebné – a ja som v nich videla potenciál a pamäť. Našla som odvahu kúpiť nehnuteľnosť, ktorú som začala prerábať nielen technicky, ale aj citovo. Zachraňovala som starý nábytok, obnovovala ho, dávala mu späť dôstojnosť a miesto. Často presne tam, kde stál kedysi. Nie pre dokonalosť, ale pre zachovanie príbehu. Pre pocit, že niečo má zmysel zostať.
Domov nie je o luxuse
Domov nie je o luxuse, ale o pocite, že niekam patríme. Predvianočný čas mi každý rok znovu pripomína, že skutočný domov nevzniká podľa trendov. Nevzniká ani podľa rozpočtu. Vzniká z pocitu, že niekam patríme. Zo starého porcelánu starej mamy, ktorý sa vytiahne len raz do roka a zrazu je pri stole prítomná aj ona. Z praskania dreva v krbe, ktoré nehreje len miestnosť, ale aj spomienky. Z obyčajného stola, okolo ktorého sa stretne rodina – nie dokonalá, ale skutočná.
Domov je miesto, kde si uvedomíme, že sme súčasťou niečoho väčšieho. Príbehu. Reťaze ľudí, ktorí tu boli pred nami a niesli svoje radosti aj starosti, aby sme my dnes mohli sedieť pri stole v teple.
Nehnuteľnosti majú pamäť
Každý dom, byt či chalupa v sebe nesie vrstvy príbehov. A keď s nimi pracujem – či už pri predaji, príprave alebo obnove – vždy vnímam, že nejde len o metre štvorcové. Ide o život, ktorý sa tam odohral. O smiech, ticho, rozhodnutia, návraty aj nové začiatky. A možno práve preto verím, že domov nie je niečo, čo si „kúpime“. Je to niečo, čo si vytvárame – s rešpektom k minulosti a s citom pre to, čo má zostať.
Domov ako priestor, ktorý nás formuje
Domov nás ovplyvňuje viac, než si uvedomujeme. Nie len tým, ako vyzerá, ale tým, ako sa v ňom cítime. Ako v ňom dýchame. Ako sa v ňom učíme byť spolu – aj sami so sebou. V priestore, kde sa zachovali staré dvere, pôvodná podlaha či kus nábytku s patinou času, cítime zvláštny pokoj. Akoby nás ten dom poznal. Akoby vedel, že nie všetko nové je lepšie a nie všetko staré treba nahradiť.
Takéto domy nás učia trpezlivosti. Učia nás spomaliť, vnímať detaily a vážiť si to, čo už prežilo viac než jednu generáciu. A možno práve preto sa v nich ľahšie rozprávajú príbehy.
Tie, ktoré by v sterilnom priestore nikdy nevznikli.
Keď priestor drží rodinu pokope
Domov nie je len miestom návratu po dlhom dni. Je miestom, kde sa formujú hodnoty potichu, nenápadne, každodennosťou.
Vianoce ako návrat k podstate
Vianoce nás jemne, ale vytrvalo vracajú k tomu, čo je skutočné. K hodnotám, ktoré sa nedajú nahradiť niečím novým ani moderným. K teplu, ktoré vzniká z blízkosti a spolupatričnosti. K pokoju, ktorý nevyrastá z dokonalosti. K pocitu, že domov je tam, kde môžeme byť sami sebou.
Prajem vám pokojný advent, plný návratov k tomu, čo je skutočné.
Možno nie dokonalé. Ale pravdivé.
S úctou
Váš realitný poradca
Renáta Baltová RSc.
