Návrat ku koreňom, sebestačnosti a hodnotám.

Sú vône, ktoré si pamätáme celý život. Vôňa čerstvo upečeného chleba, buchiet vytiahnutých z rúry alebo slivkového lekváru, ktorý sa celé hodiny pomaly varil vo veľkom kotle na dvore.

Stačí niekedy jediný okamih a v spomienkach sa ocitneme tam, kde sme ako deti trávili prázdniny. V kuchyni starej mamy, pri drevenom stole, na dvore pod ovocnými stromami. Spomíname si na chvíle, keď sa nikto nikam zvlášť neponáhľal. Aspoň nám, deťom, sa to tak zdalo.

Dospelí mali svoje každodenné povinnosti, záhrada potrebovala starostlivosť, zvieratá nakŕmiť a úrodu bolo treba spracovať. Život na vidieku nebol bez práce. Mal však svoj prirodzený rytmus, ktorý sa riadil ročnými obdobiami, počasím a tým, čo práve dozrievalo v záhrade. Možno sme si vtedy ani neuvedomovali, koľko múdrosti bolo ukrytej v tých obyčajných činnostiach. V schopnosti vypestovať si vlastnú zeleninu, pripraviť zásoby na zimu, upiecť chlieb či postarať sa o dom a hospodárstvo.

Dnes žijeme inak. Máme viac pohodlia, technológií a možností, o ktorých naši starí rodičia často ani nesnívali. A predsa sa niektorí z nás začínajú obzerať späť. Nie preto, že by sme sa chceli vzdať súčasného života, ale preto, že v tom minulom nachádzame niečo, čo nám dnes občas chýba.

Pokoj. Jednoduchosť. Pocit domova. A vedomie, že mnohé veci dokážeme vytvoriť vlastnými rukami.

Možno práve tu sa začína aj naša dnešná túžba po vidieckom dome, malej chalupe či záhrade. Nie je to vždy iba hľadanie nehnuteľnosti. Niekedy je to hľadanie spôsobu života, ktorý sme kedysi poznali a ku ktorému by sme sa radi aspoň trochu vrátili.

Život mal svoj prirodzený rytmus

Etnologička Katarína Nádaská vo svojej knihe Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch približuje svet našich predkov prostredníctvom tradícií, ktoré sprevádzali jednotlivé ročné obdobia.

Jar prinášala nové začiatky a prácu na poli. Leto bolo obdobím rastu, zberu a príprav zásob. Jeseň patrila úrode a zima poskytovala viac priestoru na domáce práce, rodinné stretnutia a sviatky. Za mnohými zvykmi sa skrýval hlbší vzťah k prírode, rodine, práci a spoločenstvu. Človek vedel, že dobrá úroda nie je samozrejmosťou a že o domov sa treba starať počas celého roka.

Samozrejme, život našich predkov nebol jednoduchý. Prinášal veľa fyzickej práce, neistoty aj odriekania. Nemusíme si ho idealizovať ani sa k nemu doslovne vracať. Môžeme si však z neho vziať to, čo má hodnotu aj dnes.

Čitateľom, ktorých zaujímajú naše tradície a život predchádzajúcich generácií, odporúčam aj spomínanú knihu Kataríny Nádaskej (Fortuna Libri, 2012), ktorá pútavým spôsobom približuje zvyky, sviatky a každodenný život našich predkov.

Čo nám vlastne chýba?

Žijeme v čase, keď si takmer všetko dokážeme kúpiť. Potraviny máme dostupné počas celého roka, domácnosti sú vybavené technológiami a mnohé každodenné činnosti za nás vykonávajú spotrebiče. Napriek tomu sa čoraz častejšie objavuje túžba po jednoduchšom živote. Po vlastnej záhrade, malom dome na vidieku alebo chalupe, kde človek môže na chvíľu opustiť každodenný zhon.

Možno nejde ani tak o túžbu žiť ako kedysi. Skôr o potrebu znovu cítiť, že náš čas, práca a každodenné rozhodnutia majú zmysel. Vypestovať si vlastné paradajky. Upiecť chlieb. Pozbierať jablká zo stromu, ktorý zasadili naši rodičia. Sedieť večer pri peci a nemať potrebu nikam sa ponáhľať. Sú to obyčajné veci. A práve v tom je ich hodnota. Dom, ktorý dokáže poskytnúť viac

Dnes sa veľa hovorí o sebestačnom bývaní. Najčastejšie v súvislosti s energiami, vlastným zdrojom vody či modernými technológiami. Sebestačnosť však môže mať aj oveľa jednoduchšiu podobu.

Dom s funkčnou studňou, bezpečným alternatívnym vykurovaním, úžitkovou záhradou a priestorom na uskladnenie úrody nemusí byť úplne nezávislý od okolitého sveta. Môže však svojim obyvateľom poskytnúť väčšiu mieru samostatnosti.

A možno aj väčší pocit istoty.

Práve tu sa otvára nový pohľad na staršie vidiecke nehnuteľnosti. To, čo sa ešte nedávno považovalo za nepotrebné hospodárske zázemie, môže dnes nadobudnúť nový význam. Stará pivnica, zachovalá pec, ovocný sad či priestor pre niekoľko sliepok môžu byť pre niekoho rovnako zaujímavé ako moderná kuchyňa alebo veľká terasa.

Návrat ku koreňom nemusí znamenať návrat do minulosti

Nemusíme sa vzdať moderného pohodlia, aby sme si zachovali vzťah k tradíciám. Rovnako nemusíme vlastniť veľké hospodárstvo, aby sme dokázali niečo vypestovať alebo vytvoriť vlastnými rukami.

Stačí niekedy oveľa menej.

Malý záhon pri dome. Niekoľko ovocných stromov. Recept po starej mame. Spoločná práca v záhrade alebo víkend na chalupe bez neustáleho sledovania času. Možno práve preto majú staršie domy a vidiecke chalupy svoje osobité čaro. Okrem priestoru na bývanie v sebe často uchovávajú aj príbehy generácií, spôsob života a schopnosti, ktoré by bola škoda úplne stratiť.

Pretože skutočná hodnota domova nemusí spočívať iba v tom, čo všetko máme. Niekedy spočíva v tom, čo dokážeme vytvoriť, zachovať a odovzdať ďalej.

Mohlo by vás zaujímať :

Keď rodičia už nevládzu bývať sami

Medzigeneračné rozhodnutia a rodinné domy

Najťažšie rozhovory v rodine nezačínajú hádkou. Začínajú mlčaním

Váš realitný poradca

Renáta Baltová RSc.

www.renatabaltova.sk